Preskočiť na obsah 
V otázke prípustnosti uzatvorenia dohody o vyporiadaní BSM manželmi ešte pred zánikom BSM – avšak s odloženou účinnosťou ku dňu zániku BSM, respektíve zmluvy o budúcej dohode o vyporiadaní BSM, ustupuje posledné obdobie princíp autonómie (zmluvnej voľnosti) účastníkov formalistickému výkladu príslušných ustanovení zákona.
Podľa ustanovenia § 149 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.“ Kvôli formulácii predmetného ustanovenia sa časť odbornej verejnosti dlhodobo prikláňa k názoru, že pred zánikom BSM nemožno platne uzatvoriť ani dohodu o vyporiadaní BSM s odkladacou podmienkou nadobudnutia jej účinnosti až po zániku BSM, ani zmluvu o budúcej dohode o vyporiadaní BSM, ktorá by bola uzatvorená za trvania manželstva.
Tieto názory sú aprobované aj doterajšou rozhodovacou praxou niektorých súdov, ktorá sa však úprimne v praxi nestretáva s veľkým pochopením a je vnímaná ako prílišný zásah do zmluvnej voľnosti účastníkov. Svedčí o tom aj nedávne Uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 16.09.2025, sp. zn. IV. ÚS 461/2025-21, ktorý rozhodoval o ústavnej sťažnosti podanej v nadväznosti na závery Najvyššieho súdu SR prijaté v Rozsudku zo dňa 30.04.2025, sp. zn. 7Cdo/60/2023.
Sťažovateľ namietal správnosť záverov Najvyššieho súdu SR v otázke možnosti uzatvorenia zmluvy o budúcej zmluve počas trvania BSM, na účely jeho vyporiadania alebo modifikácie. Podľa sťažovateľa bola zmluva o budúcej dohode o vyporiadaní BSM platná, keďže išlo iba o predbežnú zmluvu, ktorá nevyporiadavala majetok v BSM pred jeho zánikom. Zmluva podľa neho riešila iba povinnosť uzatvoriť budúcu dohodu o vyporiadaní BSM po jeho zániku, teda kontraktačnú povinnosť smerujúcu k vyporiadaniu BSM.
Podľa Ústavného súdu SR možno s Najvyšším súdom SR súhlasiť v tom, že kogentnému ustanoveniu § 149 Občianskeho zákonníka odporuje vykonanie zmluvného vyporiadania BSM pred jeho zánikom (dovolená je len predmetná dispozícia ex post) a preto tomuto ustanoveniu odporuje aj právna fixácia takého obsahovo predčasného a zakázaného riešenia prostredníctvom zmluvy o budúcej zmluve, teda na báze formálnej eliminácie materiálneho účelu dotknutého zákonného inštitútu.
Ústavný súd SR ďalej uvádza, že hoci so sťažovateľom možno súhlasiť, že uzatvorením zmluvy o budúcej dohode o vyporiadaní BSM v čase jeho trvania ešte nedochádza k jeho vyporiadaniu, avšak podstatou a účelom zmluvy o budúcej zmluve (vrátane tej, prostredníctvom ktorej má dôjsť k vyporiadaniu BSM) je dovŕšenie celého zmluvného procesu v podobe uzatvorenia realizačnej zmluvy, z čoho vyplýva, že právny pomer konštruovaný zmluvou o budúcej zmluve je potrebné chápať v jeho organickej jednote (napriek tomu, že vznik práv a povinností z neho vyplývajúcich je viacstupňovo podmienený), a teda aj v kontexte s povinnosťami v budúcnosti vyplývajúcimi z realizačnej zmluvy. Spätosť zmluvy o budúcej zmluve s realizačnou zmluvou spočíva podľa Ústavného súdu SR v tom, že zmluva o budúcej zmluve vytvára pre oprávnenú stranu silnú hmotnoprávnu pozíciu (vynútiteľnú aj prostredníctvom orgánov verejnej moci) na dovŕšenie vzniku právneho vzťahu z realizačnej zmluvy, ako aj následnej vynútiteľnosti práv vyplývajúcich z budúcej zmluvy. Inými slovami, realizačná zmluva je len dovŕšením procesu predpokladaného a s právnou záväznosťou predpísaného (pre prípad splnenia podmienky zániku BSM) zmluvou o budúcej zmluve.
Ak ale patríte k tej časti odbornej verejnosti, ktorá preferuje skôr princíp autonómie vôle účastníkov (manželov), tak Vás možno poteší, že v navrhovanom znení nového Občianskeho zákonníka sa už okrem iného počíta aj s možnosťou manželov za trvania manželstva (napr. počas konania o rozvode) uzavrieť dohodu o vyporiadaní BSM (resp. po novom „spoločného imania manželov“) s tým, že nadobudne účinnosť dňom zániku manželstva alebo dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu o zrušení spoločného imania manželov.
