Preskočiť na obsah 
Bezpochyby ste už zachytili, že dňom 1. apríla 2025 nadobúda účinnosť nový Stavebný zákon, s jednoducho zapamätateľným číslom 25/2025 Z. z., s výnimkou iných článkov, ktoré nadobúdajú účinnosť už 15.03.2025.
Aj keď je množstvo článkov s uvedenou problematikou, zastávame názor, že opakovanie nie je nikdy na škodu, a preto sme pripravili aspoň v bodoch prehľad tých najdôležitejších zmien stavebnej legislatívy.
Konanie o stavebnom zámere
- Doterajšie dvojúrovňové správne konanie (územné rozhodovanie a stavebné povoľovanie) bude nahradené tzv. konaním o stavebnom zámere, výsledkom ktorého bude vydanie rozhodnutia o stavebnom zámere (teda už nie tzv. stavebného povolenia). Stavebník by tak v praxi mal podať iba jednu žiadosť, podklady ktorej budú použiteľné pre územné aj stavebné posúdenie. Žiadosti, teda návrhy na začatie konania, by mali byť stavebnému úradu doručované iba elektronicky prostredníctvom na to určeného formulára, avšak do úplnej elektronizácie konaní budú využívané a akceptované aj listinné žiadosti. K žiadosti priloží stavebník projektovú dokumentáciu vypracovanú oprávnenou osobou a správu o prerokovaní stavebného zámeru. Z uvedeného vyplýva, že ešte pred začatím konania na stavebnom úrade, je stavebník povinný prerokovať stavebný zámer s obcou, dotknutými orgánmi a účastníkmi konania.
Koniec šikanóznych podnetov
- Zákonodarca v novom stavebnom zákone reaguje aj na negatívnu prax v podobe rôznych šikanóznych podnetov jednotlivcov, ktorých účelom je výlučne poškodiť stavebníka a sťažiť celý stavebný proces. Správny orgán nebude prihliadať na opätovné návrhy, pripomienky a námietky účastníkov konania a dotknutých orgánov, ktoré už raz boli prerokované a o ktorých bolo rozhodnuté, ani na rozličné anonymné podania či pripomienky účastníkov, ktoré sa ani nedotýkajú predmetu rozhodovania.
Obec ako stavebný úrad
- Agenda stavebného úradu, ktorá spadá pod prenesený výkon štátnej správy, bude v prvom stupni ponechaná obciam a mestám, ktoré však môžu zriaďovať spoločné stavebné obvody. Odvolacím orgánom voči rozhodnutiam stavebných úradov bude regionálny úrad Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR. Nedotknuté zostávajú špeciálne stavebné úrady a iné stavebné úrady.
Zrušenie stavebnej inšpekcie
- Novým zákonom dochádza k zrušeniu Slovenskej stavebnej inšpekcie, v dôsledku čoho jej právomoc prevezmú tzv. stavebné inšpektoráty (regionálne úrady). Stavebný úrad teda nebude mať v agende výkon štátneho stavebného dohľadu a následné ex offo konania a výkon ich rozhodnutí, rovnako ani prejednávanie priestupkov a iných správnych deliktov, pretože to všetko bude vyhradené stavebným inšpektorátom.
Fikcia súhlasu dotknutého orgánu
- Dotknutý orgán je povinný vydať záväzné stanovisko v lehote 30 dní od doručenia žiadosti alebo pri zložitých stavbách v lehote 60 dní. Ak však takéto stanovisko nevydá v ustanovenej lehote, zavádza sa tzv. fikcia súhlasu, teda predpokladá sa, že dotknutý orgán nemá pripomienky ani ďalšie požiadavky. Takýmto spôsobom chce zákonodarca riešiť odstránenie nečinnosti dotknutého orgánu.
Rozšírenie zodpovednosti
- Zákon rozširuje okruh osôb, ktoré je možné sankcionovať za nedodržanie stavebných predpisov a postupov. Jedná sa predovšetkým o osoby vykonávajúce stavebný dozor, ako aj samotných zhotoviteľov stavby, keďže stavebník často nie je ten, kto riadi samotnú výstavbu, ale je iba objednávateľom služby. Upresňujú sa tiež oprávnenia a zodpovednosť osôb zúčastnených na výstavbe – projektanta, stavbyvedúceho, zhotoviteľa stavby, osoby vykonávajúcej stavebný dozor, geodeta a statika v príprave výstavby a pri zhotovovaní stavby.
Drobné, jednoduché a vyhradené stavby
- Zákonodarca zavádza presnejšiu definíciu drobných stavieb, pod ktorými rozumie napr. stavby, ktorých výmera nepresahuje 50 m² a výšku 5 m, najmä prístrešky, garáže, letné kuchyne, stavby na chov drobných zvierat či kôlne. Za drobné stavby sú považované aj podzemné stavby, ak ich výmera nepresahuje 25 m² a hĺbku 3 m, najmä pivnice, žumpy, či bazény. Jednoduchou stavbou je stavba alebo stavebná konštrukcia, ktorá nemá výrazný vplyv na svoje okolie, napr. bytové budovy s najviac troma bytmi, ktorých zastavaná plocha nepresahuje 300 m² a majú najviac dve nadzemné podlažia, informačné konštrukcie, ktorých najväčšia informačná plocha presahuje 20 m², zariadenia na výrobu elektriny, tepla a chladu z obnoviteľných zdrojov s celkovým inštalovaným výkonom nad 100 kW, trafostanice, či nabíjacie stanice pre elektromobily s výkonom nad 22 kW vrátane odberných elektrických zariadení pre nabíjacie stanice a ich inštalácie. Vyhradenou stavbouje budova alebo inžinierska stavba, ktorá je technologicky náročná alebo konštrukčne neobvyklá, napr. tunely, koľajové dráhy a trolejbusové dráhy, letiskové stavby, priehrady, stavby jadrových zariadení či skládky nebezpečných odpadov.
A čo s čiernymi stavbami?
- Nový stavebný zákon už neráta s dodatočnou legalizáciou čiernych stavieb, sprísňuje sankcie v súvislosti s nelegálnou výstavbou a posilňuje kontrolné mechanizmy smerujúce k prevencii nelegálnej výstavby. Zákon tiež rozširuje okruh osôb zodpovedných za nelegálnu výstavbu a zvyšuje finančné sankcie. Avšak vo vzťahu k nepovoleným stavbám zhotoveným do účinnosti nového stavebného zákona sa ráta s možnosťou dodatočného osvedčenia stavieb, alternatívne s možnosťou ich odstránenia.
Dočasne alebo natrvalo?
- Nový stavebný zákon zároveň ruší predchádzajúci síce platný ale neúčinný zákon č. 201/2022 Z. z. o výstavbe, mení právne predpisy, ktoré upravovali oblasť územného plánovania a výstavby, a zavádza nové pravidlá, ktoré ich nahrádzajú. Vynára sa teda otázka či pomerne rýchlo „šitý“ právny predpis nebude pomerne skoro vyžadovať úpravu/opravu.
Ktorá časť nového stavebného zákona Vás najviac zaujala (v pozitívnom či negatívnom zmysle)? Ako hodnotíte snahu zákonodarcu o zjednodušenie a zrýchlenie stavebného konania?
Ak máte záujem o konkrétne detaily alebo ďalšie informácie, dajte nám vedieť!
