Preskočiť na obsah 
Podnikanie v spoločnosti s dvoma spoločníkmi je bežnou a prirodzenou formou podnikateľskej spolupráce. Dvaja spoločníci, rovnaké podiely, rovnaké hlasovacie práva – na prvý pohľad férové a vyvážené nastavenie. V praxi však model 50 : 50 predstavuje jedno z najväčších právnych rizík v korporátnych vzťahoch – takzvanú patovú situáciu (deadlock).
Patová situácia môže vzniknúť pri zásadnom názorovom rozpore alebo pri vážnom narušení komunikácie medzi spoločníkmi, čo znemožňuje prijímanie rozhodnutí potrebných pre riadne fungovanie spoločnosti. Ešte komplikovanejšia je situácia, keď sa jeden zo spoločníkov stane úplne nekontaktným. V takom prípade nejde len o osobný konflikt, ale o stav, ktorý môže paralyzovať chod spoločnosti.
Nižšie sa pozrieme na to, čo patová situácia znamená z pohľadu práva, aké právne dôsledky môže mať, ako postupovať v prípade nekontaktného spoločníka a najmä, aké opatrenia umožňujú predísť vzniku takejto rizikovej situácie.
Čo je patová situácia a prečo vzniká?
Patová situácia (deadlock) nastáva v prípade, keď spoločnosť nie je schopná prijímať rozhodnutia z dôvodu neexistencie potrebnej väčšiny hlasov medzi spoločníkmi. Riziko je obzvlášť vysoké v spoločnostiach, kde dvaja spoločníci vlastnia rovnaké podiely (50 : 50). Ak jeden hlasuje „za“ a druhý „proti“, rozhodnutie jednoducho v určitých prípadoch nemôže byť prijaté.
Takýto stav nemusí nutne ovplyvniť bežné operatívne otázky, avšak pri zásadných rozhodnutiach ako je schválenie účtovnej závierky, rozdelenie zisku, zmena konateľa, zvýšenie základného imania, schválenie investícií či zmena obchodnej stratégie, môže spôsobiť vážne právne a ekonomické dôsledky. Spoločnosť sa tak dostáva do právnej neistoty a jej ďalší rozvoj sa môže zastaviť.
V praxi sa často spomína známa zásada, že najlepším riešením je nepárny počet spoločníkov. Tento princíp má svoj právny, ale aj praktický význam – zabraňuje rovnosti hlasov a minimalizuje riziko deadlocku. Zároveň však platí, že so zvýšením počtu spoločníkov, napríklad na troch a viac, rastie aj komplexnosť vzťahov. Viac spoločníkov znamená vyššie riziko rozdielnych hodnotových priorít, nezhôd v očakávaniach a potenciálnych sporov. Problém teda spočíva nielen v počte spoločníkov, ale predovšetkým v kvalite a jasnosti zmluvného nastavenia ich vzťahov.
Špecifický problém: nekontaktný spoločník
Osobitnou kategóriou patovej situácie je stav, keď jeden zo spoločníkov prestane komunikovať. Takýto spoločník nereaguje na e-maily, nepreberá poštu, nezúčastňuje sa valných zhromaždení spoločnosti a odmieta akýkoľvek kontakt.
Príčiny môžu byť rôznorodé – osobné konflikty, zdravotné problémy, finančné ťažkosti či pobyt v zahraničí. Dôsledok je však vždy rovnaký a síce, že spoločnosť nie je schopná prijímať rozhodnutia, ktoré si vyžadujú súhlas spoločníkov.
Situácia sa ešte komplikuje, ak je nekontaktný spoločník zároveň konateľom spoločnosti. Konateľ má zákonnú povinnosť konať s odbornou starostlivosťou a v záujme spoločnosti. Dlhodobá nečinnosť môže predstavovať porušenie jeho povinností a spôsobiť právne aj ekonomické riziko. Ak pri nastavení 50 : 50 nie je možné konateľa odvolať prostredníctvom rozhodnutia valného zhromaždenia, vzniká vážny riadiaci aj právny problém, ktorý môže paralyzovať chod spoločnosti.
Aké riziká spoločnosti hrozia?
Dlhodobá patová situácia môže spôsobiť, že spoločnosť nebude schopná plniť svoje zákonné povinnosti. Nemožnosť schváliť účtovnú závierku, rozhodnúť o hospodárskom výsledku alebo adekvátne reagovať na ekonomické výzvy môže mať závažné finančné i reputačné dôsledky. Zároveň sa výrazne zvyšuje riziko osobnej zodpovednosti konateľov za škodu, ak spoločnosť nekoná včas a v súlade so zákonom. V krajnom prípade môže dlhodobý a závažný rozvrat vzťahov medzi spoločníkmi viesť aj k zrušeniu spoločnosti súdom.
Ako postupovať, ak je druhý spoločník nekontaktný?
Prvým krokom v prípade nekontaktného spoločníka je vždy dôsledná a preukázateľná komunikácia. Valné zhromaždenie musí byť riadne zvolané a pozvánka doručená na adresu jeho bydliska. Je nevyhnutné vedieť preukázať, že druhý spoločník mal reálnu a objektívnu možnosť zúčastniť sa valného zhromaždenia a rozhodovať na ňom.
Následne by mala nasledovať analýza spoločenskej zmluvy. Kvalitne pripravený zakladateľský dokument často obsahuje mechanizmy riešenia deadlocku, osobitné pravidlá hlasovania alebo postupy pre prípad dlhodobej nečinnosti spoločníka. Ak sú takéto ustanovenia v spoločenskej zmluve zakotvené, môžu výrazne uľahčiť a urýchliť riešenie situácie.
Ak nečinnosť spoločníka dosahuje intenzitu závažného porušenia jeho povinností, do úvahy prichádza aj návrh na jeho vylúčenie zo spoločnosti. Ide však o právne aj dôkazne náročný postup, ktorý vyžaduje starostlivú prípravu. Alternatívou môže byť dohoda o prevode obchodného podielu, ktorá je často rýchlejším, efektívnejším a ekonomicky menej náročným riešením, avšak to iba za predpokladu, že je komunikácia medzi spoločníkmi aspoň čiastočne možná.
V krajnom prípade môže byť riešením návrh na zrušenie spoločnosti súdom. Súd bude posudzovať, či je konflikt trvalý, vážny a objektívne znemožňuje riadne fungovanie spoločnosti.
Prevencia – najefektívnejšie riešenie
Z advokátskej praxe dlhodobo platí, že najlacnejší spor je ten, ktorý nikdy nevznikne.
Pri spoločnosti, v ktorej pôsobia spoločníci s dvoma rovnakými obchodnými podielmi, je preto mimoriadne dôležité už pri jej zakladaní premyslieť scenár, čo sa stane v prípade, ak spoločníci nedosiahnu dohodu.
Odporúčame predovšetkým vopred zvážiť nasledujúce opatrenia:
- zakotvenie mechanizmu riešenia deadlocku (napr. odkúpenie podielu),
- úprava postupu pri nečinnosti spoločníka,
- ošetrenie situácie úmrtia spoločníka,
- zvážiť nerovnaké podiely (51 : 49),
- úprava hlasovacích práv,
- oddeliť vlastnícku štruktúru od riadiacich právomocí,
- uzatvoriť samostatnú dohodu spoločníkov.
Otázka teda nie je len v tom, či zvoliť párny alebo nepárny počet spoločníkov. Rozhodujúce je, či sú vzťahy medzi spoločníkmi zmluvne upravené tak, aby dokázali absorbovať možné konflikty bez toho, aby ochromili fungovanie spoločnosti.
Na záver
Model 50 : 50 môže fungovať bez problémov aj niekoľko rokov. Riziko však vzniká v okamihu, keď sa vytratí komunikácia medzi spoločníkmi. Nekontaktný spoločník už nie je len osobným sklamaním, ale predstavuje aj reálne právne a podnikateľské riziko.
Ak sa vaša spoločnosť ocitla v takejto situácii, je nevyhnutné konať včas. Každý mesiac nečinnosti zvyšuje ekonomické aj právne dôsledky pre spoločnosť aj pre jednotlivých spoločníkov. Starostlivo zvolená stratégia – či už formou mimosúdnej dohody, prevodu podielu, alebo súdneho riešenia, môže minimalizovať škody a zároveň umožniť ďalšie fungovanie spoločnosti.
